02.04.2021
Lontan bann vwalye ti abitye tase dan sa rezyon san labriz pre kot ekwater apel “kalm plat” (an Angle apel sa “the Doldrums”). Imobilize. Parfwa kapitenn enn vwalye bloke kumsa ti pe bizin donn lord so bann marin pu larg bann ti-bato, lerla desann ladan depi enn lesel, e rame kuma fu avek ram ordiner, pu remork vwalye depi “kalm plat” pu al kot ena enn bufe divan pu lavwal, kumsa anpes vwalye antye kondane.
Li paret pu mwa Moris inn tap ar sa “kalm plat”.
Bann “kapitenn”isi (kapitalist ek zot Leta Jugnauth) finn imobiliz nu dan enn “kalm plat”. Zot finn fye lor fos lozik zot prop kontab ek ekonomist, anferme dan sa moto: “Enn lokdawn plis long ek plis sever,” zot refrin, “pu pli pir pu lekonomi kapitalist”. Laverite truv a enn nivo pli profon, sa pe pruve dan plizyer pei: “Pli lepidemi dire lontan ek plis li sever, pli pir li pu ete pu lekonomi kapitalist.” Lokdawn, zot bliye, samem ki pu sov nu. Lepidemi ki veritab problem la. Konsekans lozik sa moto la li, byin sir, fupamal komye dimunn sufer ek mor – malsans ar zot – e li fupamal mem si sistem lasante usi kolaps, usi lontan ki resi sap lekonomi kapitalist, rezon-det limanite dapre zot.
Sa amenn nu a fay mazer kan get enn lot nivo ankor pli profon: “Lekonomi kapitalist” li pa rezon-det limanite, kuma moto la insinye. Lekonomi kapitalist, enn fenomenn relativman ase nuvo lor bul later, li tu sinpleman sa sistem inzis kot enn minorite ena enn monpol lor posed ek kontrol tu kapital sosyal prodir par imin depi zenerasyon lepase (tu gran labank, lizinn, tabisman, konpayni lasirans, konpayni servis onnlayn, shoping morl, senn lotel, tu leres) parey pu sa imans siperfisi later kiltivab ki kapav nuri nu tu. Sistem klas avan li ti pli pir – kot enn minorite ti reyne akoz swadizan zot anset siperyer (bann monarsi, kast, kolonizater) uswa pli avan sa par reyn dimunn ki ti kapav inplor bondye lor nu nom (tu kalite teokrasi) – restan sa bann ansyin reyn ankor persiste ziska zordi zur.
Mem sa bann form reyn de klas pli pir zordi finn etabli ki zot tu bann fenomenn resan. Paleontolozist dat reyn klas ant 10,000 a 15,000 banane desela, isi-laba partu lor tu kontinan. Pu leres listwar imin – otur 250,000 banane ziska de-trwa milyon lane, depann lor definisyon pe servi – nu ti viv san bann klas minoriter dominn leres dant nu. Reflesi lor la enn ku. Nu, kuma limanite, nu abitye ar egalite. Vizyaliz sa. Ena tu sans egalite ki finn permet nu sirviv pandan plizyer santenn milye lane. Tutfason, “inegalite klas” pli resan, nu konsede, al de-per avek tu kalite “devlopman” – so pur ek so kont sa li enn lot deba – me pu asterla li sa inegalite lamem ki pe fors nu navig (nepli zis ar lavwal) latet bese ver enn destriksyon nu planet, enn destriksyon provoke par imin. Amwins nu reinstor kontrol demokratik ek inpoz egalite deklas, nu kondane. Amwins nu tu vinn travayer, asosye nu dan fason pu amenn lape ek serenite, nu kondane – avan ar represyon e lerla ar destriksyon nu lanvironnman antye ek tu spisiyz. Biolozis ek zenn konn sa.
E asterla, nu bizin kumans par gard kontrol demokratik lor kimanyer pu diyl avek lepidemi.
Asterla nu dan kalm plat. Nu kapav al travay zis si nu ena WAP. Samem tu. Pa mem nu tu. Anmemtan, parmi nu ki pe travay - e pe al konpoz lexame- li sifi, dan sa moman kot Kovid pe ogmante, pu kontinye propaz lepidemi. Alor, li kuma enn kalm plat ki kapav amenn nu ver katastrof. Si lepidemi anpire, tu an danze.
Sa fwa la usi bizin kontenir lepidemi. Lerla lekonomi kapav repran, uswa reforme, u transforme par enn revolisyon. Pu kontenir lepidemi, nu tu bizin konpran kimanyer li propaze. Sa nu premye demand. Bann fe, sif, syans alaporte tu dimunn. Lerla nu bizin azir ansam, akoz nu prop konportman kapav fer lepidemi propaze ankor plis. Sa nu konn sa asterla. Nu plis konpran kuma Kovid propaze. Nu kapav eradik li parey kuma malarya, par nu konportman. Nu bizin enn lokdawn sever usi lontan bann ka pe kontinye ogmante, e nu kapav fer sa selman si nu fer sak dimunn dan Moris kapav tini enn lokdawn dan dinite. Dimunn bizin ena manze ek swin lasante tutswit. Dimunn bizin ena vizyon pu pli divan ena egalite – travay ek lakaz, pu kumanse.
Okenn kapitenn depi klas kapitalist ni Guvernman Jugnauth pa pu vinn donn nu lord pu rame pu sorti depi sa kalm plat la. Nu pu zis res bloke dan sa kalm plat ziska ariv katastrof.
Nu pu ena pu rame par numem. Me, li dimann lorganizasyon. Planing ek tayming. Lorganizasyon politik – pu desann ti-bato, rant ladan ek rame sinkronize avek sakenn, e tu dan mem direksyon. Sa seki enn program politik ete: enn plan, reflesi kolektivman, lor kimanyer sorti dan enn move sityasyon atraver azir ansam.Stratezi li metod pu asire aksyon pe al dan bon direksyon, e li pa ni turn anron, ni pe al ver enn katastrof ankor pli pir ki kalm plat. Alor, anu fer li. Avek nu lorganizasyon.
Lindsey Collen
Tradiksyon: BK avek kudme AA