17.03.2021
Yer mo ti promet si kanpayn kont vaksin AstraZeneca persiste malgre tu bann fe divan nu, mo pu rakont zistwar Misye Z. Kuma kanpayn la finn persiste, alor zordi mo pu rakont li.
Anfet, li enn zistwar lor “lalwa Misye Z.” Misye Z. ti ena enn rol postim, apre so lamor, pu demontre dan enn fason irefitab enn fay dan lozik koz-ek-lefe. E li sa mem fay lozik ki pe amenn sispansyon kanpayn vaksinasyon AstraZeneca dan enn seri pei, ki odepar ti provoke par enn u de pei dan Lerop.
Misye Z. ti enn pasyan Ram dan Bambous Health Project, enn mini-National Health Service rule par abitan Bambous pandan 25 banane depi 1975 ziska 1999. Misye Z. ti kondane pu asiz lipye krwaze lor so lili. Li ti ena 100-an kan li’nn devlop enn prostat elarzi ek sa pa permet li fer pipi ditu. Kom dabitid, mo ti akonpayn Ram lor so vizit adomisil, ek Misye Z. pov dyab, ti pe asize resanble kikenn ki so groses inn ariv aterm. Mo pa pe exazere. Li ti san pozisyon. Li ti inpe tro aze pu anvizaz fer enn loperasyon. Li ek so fami finn diskit sa avek Ram ek lerla Ram finn organiz pu ekip li avek enn lasonn. Dan lespas enn-de minit bolom sulaze. Sa ti otur 1977 parla, si mo memwar pa fer defo, Ram vizit li kot li regilyerman ek sanz so lasonn enn fwa par mwa. Li ti tultan enn plezir pu truv Misye Z. Li ti pu pe asize lor so lili avek so radyo transistor akote li, e li pu donn rapor kimanyer li ankor apresye so manze.
Kumsa, Misye Z. pas so letan avek kontantman dan so fami dan zot zoli lakaz kuver avek tol kannle omilye enn gran verze pye mang, asize lor so lili avek so sak lirinn. Li byin vif. E li ti finn gayn enn nuvo suf dan lavi. Mo rapel enn fwa mo ti dimann li dan enn konversasyon si li ti al dan Premye Ger Mondyal – sa osi lontan anaryer ki mo ti kapav mazine – e li dir li tro vye pu ale. Li dir li ti ne enn-de banane apre gran siklonn. Mo devine li pu siklonn 1879. Li finn bizin ne an 1877, seki pu ule dir li ti ena 37-an kan Premye Ger Mondyal deklare. Ram inn okip li, fason parle, pu kat banane.
Kan li ti ena 104-an, enn zur li’nn ale trankilman.
Dan so lanterman so landime, enn kamarad ek manb Lalit de Klas Amyot Perrine donn rapor lor seki li finn tann enn vye bonnfam ti pe sufle dan zorey enn lot, “Byin tris, so lamor. Akoz sa laparey ki Dokter inn al met ar li la. Sa-mem li’nn mor.”
Li kumadir bann Guvernman ki pe met vaksin AstraZeneca lor POZ pe azir baze lor koze sa de vye bonnfam dan lanterman Misye Z.
Sa bann Guvernman la zot inpe parey kuma tu sa bann Morisyin ki gayn linfliennza, enn maladi ki nu kone fer u santi feb apre, e pena okenn tretman pu sa. Lerla kan inpe dimunn gayn enn konplikasyon bronsit, lerla dokter preskrir anti-byotik pu tret li. Anti-byotik, mo mansyone, pa koni pu fer gayn lefe segonder “febles”. Me, komye Morisyin asosye “febles” apre enn linfliennza a anti-byotik? Pwin ladan: evennman ki swiv enn lot evennman pa neseserman koze par evennman avan la. Dan sa ka la, li vinn inpe plis konplike – san anti-byotik, u pu al fini pe lit anmemtan kont infeksyon bakteri ek kont febles post-linfliennza.
Me, anu return lor vaksin. Anu get bann sif. Zugader fer sa. (Anpasan, klib gambling pre kot Ragoo Lane pa ti ferme malgre gro lapli!)
Moris, dan 747 ka pozitif Kovid lane dernyer finn ena 10 dese. Enn lamor pu sak 75 ka, dizon, si nu arondi ver plis. Li buku dese. Dan Lamerik li enn dese pu sak 60 ka. Li inpe plis ki isi. Dan Lafrans, li enn pu 45 ka, ankor plis.
Vaksin AstraZeneca protez u kont Kovid grav, finn fini al dan par dizenn milyon dimunn zot lebra. Dan Lerop, fini administre 5 milyon doz, laba finn raport 30 ka kayo-disan apre enn doz. Nu bizin absoliman poz kestyon kle dan sa moman asterla. “Komye dimunn dan 5 milyon, dan enn semenn ordiner pandan enn lepok normal, kapav gayn enn problem lasante liye avek kayo-disan?” Repons a sa kestyon li anviron 100 ka kayo-disan parmi 5 milyon dimunn par semenn. 100 enn tigit plis ki 3 fwa 30. Alor, anfet, trwa fwa mwins dimunn ki finn fer vaksin gayn problem kayo-disan konpare avek leres dimunn ki pa finn fer vaksin.
Tusala pu dir, si u fer enn vaksin AstraZeneca, kuma mwa monn fer, ena 0.0006% sans ki mo gayn kit reaksyon, ek usi inkrwayab ki li paret, trwa fwa plis sans mem reaksyon si u PA fer vaksin. E finn ena selman enn dese lor 5,000,000 dimunn vaksine. Alor, kuma li ete, anfet mo sans mor avek vaksin li ti pu 0.00002%.
Antuka, ena plis sans mo kaykunn avek enn friyapin tom lor mo latet kan avek mo balye koko mo balye fey anba pye tulezur pandan 10 minit.
Antuka, anu konpare: mo vomye tant mo sans avek ENN lamor dan 5,000,000 ki ENN lamor dan 75 ka Kovid. U pa bizin enn fwet dan zugader pu kalkil sans gayn maladi la konpare avek fer vaksin. Rapel, usi, ki WHO dan kumansman ti predir apepre 90,000 ka modere ziska grav ek plis ki 800 mor pu Moris – etan done dansite nu popilasyon e enn popilasyon vye dimunn relativman gran ek zot mem pli arisk, e avek to elve dyabet isi, enn antesedan serye. Li selman par gard distans sosyal strik ek avek enn lekip top konntak-tresing (ziska ler, tus dibwa), ki nu finn ena telman tigit ka. E dan long term, nu bizin nu tu vaksine.
E seki mo truv amizan dan tusala se: mo’nn remarke ki dimunn ki ezite pu fer vaksin suvan zot mem dimunn ki pa met mask. Eski zot anti-syans u anti- sosyal? Ubyin eski zot tulde, e kont syans inklir mem lozik elemanter, e lor la anti-sosyal? Zot paret anti-syans parski zot pa paret aplik statistik dan zot prop sans mor avek Covid konpare avek vaksin. Zot pa mazine, nonpli, pu dimande komye dimunn ki pa finn fer vaksin mor avek kayo-disan. Ubyin zot ena enn problem “sibzektivite”. Eski zot kwar zot pa pu gayn Kovid, me zot kwar zot pu gayn lefe segonder depi vaksin la? Ubyin eski zot zis per pikir ek zot pe invant leres. Seki sir, u pu gayn buku pikir si u atrap enn move ka Kovid. Zot anti-sosyal dan lesans zot byin anpenn si lezot dimunn usi mor. Apretu, nu tu fer vaksin pu dibyin tu dimunn. Li pa enn swa personel, kuma “ki sokola mo pu swazire”. Li enn desizyon ki afekte sosyete anantye. Kifer sa bann mem dimunn ki ezite lor vaksin, pa pran traka lor konsekans zot konportman lor travayer lasante dan enn tel elpidemi? Sa li enn mank konsiderasyon de zot par. Li usi kont zot prop zintere. Si zot tom malad, esperon pa, avek Kovid ubyin enn lot maladi – depi enn atak kardyak ziska kanser, dyabet non-trete ziska lerin nepli fonksyone – ubyin tonbe kas enn lipye, zot kapav al truve servis lopital deborde e pa kapav okip zot.
Alor, kestyon reste. Ki pe fer bann Guvernman Eropein sispann vaksin? Zot kapav, avek tu bann fe deza koni ziska ler, pe selman reponn a presyon politik depi dimunn anti-vaksin, ubyin depi bann konpetiter prodikter vaksin ki ena enn lintere direk. Ala ziska ki pwin li grav. Zot pa pe baz zot lor syans. Pena okenn indikasyon ki kayo-disan provoke par vaksin. Antuka, statistik disponib demontre lekontrer de seki sa bann Guvernman pe dir li demontre: ena mwins ka kayo-disan parmi seki inn vaksine ki parmi leres popilasyon!
Alor, les nu omwin aprann depi lalwa Misye Z. Seki paret lakoz (lasonn) li pa lakoz zis akoz li ti arive avan evennman la (so lamor). Enn kikenn ti pu kapav fasilman dir ki Misye Z. ti pu ankor vivan si li pa ti manz diri ek buyon bred murung! Finn ena buku lezot evennman pandan sa kat long lane avan li desede. Lezot apar lefet li ti ena 104-an. Antuka, sa li enn rekor dan esperans lavi bann zom.
Lindsey Collen
Tradiksyon: BK avek kudme AA