14.05.2020
Dan kontex Covid-19 finn ena deba otur ki tretman bizin e kapav servi. Dimunn finn parfwa oblize pran pozisyon e buku finn servi kosyon uswa atak personel pu defann zot lide. Apel sa enn argimantasyon ad hominem. Li kapav enn bon lokazyon pu aprann spot sa kalite fos argimantasyon ki, anfet, pa ede pu konpran kitsoz e pran desizyon. Ad hominem enn term Latin ki vedir “a dimunn la”. Li enn erer rezonnman parski li servi enn kriter inapropriye pu evalye si enn zafer vre uswa fos.
Mazine ena enn bwat-kondane devan u. Ladan ena sertin nomb pyes lamone ki ariv enn sertin montan (dizon Rs 42). Sa montan la li pa sanze an fonksyon seki dimunn krwar. Mem si u ferm lizye for, fer enn lapriyer, pu ki ena Rs 200 ladan, montan la pa pu sanze ... Nu ti pu byen kontan si bann zafer fonksyonn kumsa (apel sa “panse mazik”), me li pa posib.
Asterla, mazine plizyer dimunn pe sey konvink lezot komye larzan ena dan sa bwat-kondane. Inpe dimunn ki ena enn sertin karism pu ariv fer krwar ki se zot ki plis kone. Enn pu dir: “Depi mo zanfan mo servi bwat-kondane e mo kapav afirm u ki ladan ena Rs 50”. Enn lot: “Dimann tu dimunn ki konn mo kapasite, zot ava dir u ki mo ena puvwar truv atraver bann obze e mwa mo dir ena Rs 30 ladan”. Enn dimunn oze kontredir li: “Non, sa enn manter sa! Pa ekut li ... mwa, mo perswade ki pa ena Rs 30 kuma li pe dir”. Enn lot dir: “Get sa, matlo, mo enn inzenyer mwa! Par rapor a komye bwat-kondane la peze e ki kantite an-mwayenn enn pyes peze, mo dir ena Rs 19.”
Kisannla ena rezon? Kisannla bizin krwar?
Repons: li pli rezonab pa krwar personn.
Anfet, dan sa sityasyon la, seki enn dimunn ete (so kalite/so kalifikasyon) li pa sifizan pu garanti exaktitid konteni dan bwat. Dan sa ka-la, sel fason pu kone se kas bwat, kont pyes par pyes (avek tu prekosyon neseser pu ki personn pa fos rezilta). Se sel kriter ki fyab pu kapav kone. Letan u pe baz lor personalite enn dimunn pu deside si enn zafer vre uswa pa vre, u pe fer enn argimantasyon ad hominem.
Si servi karakter dimunn pu donn kredi enn tretman (Raoult ena 30-an expertiz, Trump dir li malin (I’m a smart guy), Rajoelina prezant li kuma David anfas enn Goliath) li enn argiman ad hominem ... Si servi karakter dimunn pu diskredit so tretman (Raoult enn fay syantifik ki pa krwar dan resofman klima, Trump dir servi dezinfektan pu netway pumon, Rajoelina sorti Madagaskar, ki zot kone dan lasyans zot?) li enn argiman ad hominem ... Seki bizin se fye lor seki demonstrab ek pruvab.
Dan kad lamedsinn syantifik, fason pu uver bwat-kondane se pu teste lor enn ase gro esantiyon dimunn. La totalite pu bizin pran enn “tretman” me, san ki zot kone, lamwatye dimunn ladan pu gayn enn prodwi ki pa fer okenn lefe. Si pursantaz gerizon seki finn pran vre tretman li ase buku pu ki li determinan, lerla li donn enn indikasyon so efikasite. Apel sa enn “seyaz lizye bande”. Li “lizye bande” parski dimunn ki bwar medsinn la, dizon, li medsinn ki pran oralman, li pa kone sipa li medsinn la ubyin seki apel “plasibo”. Sinon, lefe sikolozik kapav tro gran. Me, syantis inn truve ki mem si malad la pa kone, li pa sifi. Si dokter ubyin infermye ki pe donn medsinn kone ki vre medsinn ki plasibo, sa osi ena enn lefe sikolozik. Alor, seyaz la bizin enn lot dimunn ki furni dokter la, ki kone kisann la pe gayn ki tretman la, dokter, li osi “lizye bande”. Apel sa enn seyaz dub lizye bande”. Se sa metod, repete plizyer fwa, ki permet kone si enn prodwi efikas uswa non. Se sa kalite prev ki bizin prodir pu determinn si enn medsinn efikas uswa non. Ni Raoult, ni bann serser Malgas, e Trump ankor mwen, pa finn prezant sa kalite travay la. Zot inn zis klam o-e-for zot konviksyon. (Pandan enn irzans, parfwa dokter avek konsantman so pasyan kapav servi medsinn ki pankor sir, akoz sityasyon grav – kuma ti fer dan ka maladi AIDS.)
Exersis pratik. Eski u kapav spot kot argiman ad hominem ladan?
Mo vwazin, sofer kamyon depi 30-an, dir ki sintir sekirite pa volapenn mete. Eski mo krwar li uswa bizin rod bann done lor statistik aksidan?
Enn dokter ki fime pa kapav dir nanye de bon lor lasante. Eski so konsey valab uswa non?
Sann la enn gran zugader... ki li kapav kone lor lekonomi enn pei?
Li enn vre zanfan landrwa, savedir kapav fer li konfyans?
Franse li pa konn koze, kot li kapav enn bon infirmyer sa?
Jean Yves Dick