05.06.2017
Villeneuve Couyava, pli koni par nom “Cadet”, ti enn manb Lalit de Klas, avan ki piblikasyon ar sa nom la transforme, an 1982, an parti politik, LALIT. Pa zis li ti enn fondater LALIT, me li ti osi enn parmi premye manb Lalit de Klas. Pu mwa, li ti nu vwazin dan Bambous, depi li pran retret tablisman. Nu tuzur vwazin so bann frer, ek so garson. Ton Cadet ti ne Bambous, e finn viv tu so lavi swa Bambous, swa Medine.
Avan li zwenn Lalit de Klas, li ti manb Independent Forward Block (IFB) e li ti osi enn “office bearer” dan Baitka Bambous. So parkur donn enn lide so karakter. Li ti kont PMSD. Li ti kont Travayist. Li ti enn rebel, kuma fe Ramesh Khaytoo, ki ti so bon kamarad, e zot ti dibut kont patron ek leta, akote klas oprime, depi zot zenn.
Cadet ti enn dimunn byin for, exsepsyonelman diyn, avek enn kapasite inkrwayab res lor enn bon pozisyon politik avek tenasite. Mo rapel li ti prezid enn reynion Lalit de Klas kot bann Serge Rayapoulle ek Dev Ramano pe lev lager avan zot demisyone, e li ti prezid mem sa kalite reynion ulez la avek enn ezans ondire inne, avek lotorite san ekivok. “Entel,” li dir, “Si kumsa u pu koze, abe deor!” Sa ti an 1980.
E li sa mem kapasite pran sarz e tini labar ki finn permet li fer anmemtan papa-ek-mama, li tusel, pu so 4 tifi, Armelle, Veronique, Catherine ek Sheila, ek so garson, Christian – depi zot ti byin tipti. Li finn grandi zot tu. Par li tusel.
Ton Cadet ti Prezidan sindika Artizan, UASI, dan lepok istorik, lepok kle: lagrev Ut 79.
E, mazinn u, kan li mama-papa 5 tipti zanfan, li lisansye pandan lagrev. Li ti pe res dan enn lakaz dankan (pa “kan” laburer, me “Camp”, setadir kan artizan Medine, an ros taye). Li ti truv li san okenn reveni. Li – e sa enn zafer zis Ton Cadet ti kapav fer – li ti kontiyn res dan so lakaz dankan. Li refiz demenaze. Patron tablisman pa oz met li deor. Travayer Medine ti kontribiye tule mwa, swa tule 15-zur, depandan kan zot gayn lapey, pu asir enn reveni tu travayer Medine (enn dizenn) ki ti lisansye lagrev Ut 79. Sa ti inklir Ton Cadet. Anplis, Ton Cadet ti kumans met anpratik enn lamur, ki depi tultan li ti ena, setadir li ti kumans plante. Li ti reysi fer enn maler (lisansiman) enn zwa-de-viv (plantasyon ek lalit politik).
Dan enn premye tan, li ansam ek enn lot lisansye Medine fe Herve Marcelin (koni kuma Kolet), ti plante dan zardin par deryer lakaz Ram ek mwa dan Bambous, e ansam ek Swaraj ki ti zenn somer alepok, zot ti kree seki anbadinaz nu tu ti apel “Parr-Harr Garden Co-operative”. E zot ti vann bred a-pye ubyin par bisiklet partu dan Bambous, pu azut dan zot lindepandans finansye. Enn fwa, apre enn gran siklonn, mwa ek Kisna ti kwi enn drom mang Dofine demi-mir pu fer ase po sakremanga pu fami Cadet ek Kolet agremant zot repa pandan plizir mwa. Drolman, li ti enn lepok buku riye, buku furir.
Finalman, apre 2yem lagrev lafin 1980 avek so gran mobilizasyon ek imans manifestasyon nasyonal, Guvernman inn repran tu lisansye ki tablisman refiz repran. Me, Medine ti repran Ton Cadet – sirman akoz li deza res “chez” zot! Antretan, Ton Cadet ti fini vinn enn manb apar-antye Plaisance La Ferme Mixed Farming Co-operative, kot li finn aktif pandan enn 20-enn lane, e kot li ti partisip dan plante lor gran lesel.
Li finn tultan res enn manb aktif Brans LALIT Bambous. Li ti osi dan Konsey Vilaz kan lekip pro-LALIT ti eli. Li ti fer Prezidan vilaz.
Pandan bann dernye lane, mem avek so seans dyaliz tule semenn, kan li ti malad, li ti gard so bon limur. Zis avan li desede, kan Kisna ek Sadna, 2 manb LALIT ti rann li enn vizit lopital, li ti pe riye, koz for-for dan so gran lavwa.
Kan li ti alite, so bann zanfan finn okip li avek sa mem lafeksyon ek lamur ki li ti okip zot. Li ti pe res kot so garson ek belfi, ek zot zanfan, ki ansam zot tu finn okip li. Lekip dyaliz lopital sivil, avek so ofisye transpor tu, zot osi zot finn okip li.
Ton Cadet enn dimunn ki pu res grave dan listwar. Kan li mor, li ti pre pu gayn so 85 an.
Lindsey Collen